hlavná stránka verzia pre tlac kontakty vyhľadávanie mapa stránok
    Aktuality
  Informácie
  Informácie o OZE
  Tlačové správy
  Sieťové predpisy
  Verejné obstarávanie
  Publikácie a články
  Otázky a odpovede
  Archív správ
 
  Informácie o OZE
 

Oznam

 
Závery štúdie „Posúdenie vplyvu obnoviteľných zdrojov elektriny prevádzkovaných na území SR na elektrizačnú sústavu SR“

 

Na účel zabezpečenia nezávislého odborného posúdenia problematiky výstavby a využívania zdrojov elektriny na báze technológie fotovoltického využitia slnečnej energie (ďalej len SZE – Slnečné/fotovoltické zdroje elektriny) a zdrojov elektriny na báze technológie využitia vetra (VTE – Veterné zdroje elektriny) v podmienkach Slovenskej republiky (SR) Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (ďalej len SEPS, a. s.) zadala dňa 5.10.2011 Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky spracovanie nezávislej štúdie „Posúdenie vplyvu obnoviteľných zdrojov elektriny prevádzkovaných na území SR na elektrizačnú sústavu SR“ (ďalej len Štúdia). Pod vedením prof. Ing. Františka Janíčka, PhD. Štúdiu spracoval riešiteľský kolektív v zložení: prof. Ing. Ján Murgaš, PhD., doc. Ing. Anton Beláň, PhD., doc. Ing. Žaneta Eleschová, PhD., Ing. Martin Foltin, PhD., Ing. Boris Cintula, Ing. Dominik Vígľaš, Ing. Igor Tomiš, Ing. Martin Ernek.

Rozhodujúce citácie zo záveru Štúdie:

V rámci riešenia boli analyzované a stanovené maximálne dostupné objemy podporných služieb (PpS) pri uvažovaní existujúcich zdrojov elektriny a zdrojov elektriny, pre ktoré bolo vydané osvedčenie MH SR a na základe dostupných objemov PpS boli stanovené maximálne hodnoty inštalovaného výkonu v OZE pre jednotlivé roky.

Prešetrované boli roky 2013 až 2016 v letnom dni (35. týždeň) v čase obeda (12:30 hod.), kedy sa predpokladá veľká výroba v SZE. Roky 2013 a 2016 je však potrebné pre ďalšie roky chápať ako zásadne určujúce, nakoľko už raz postavené OZE nebude možné prevádzkovať inak ako za podmienok, ktoré boli stanovené v dobe ich výstavby. To znamená, že pokiaľ v súčasnosti platí povinný výkup elektriny vyrobenej OZE, a taktiež výrobca OZE má stanovené určité povinnosti zodpovednosti za odchýlku a stanovenú výkupnú cenu vyrobenej elektriny v OZE, budúca výstavba zdrojov elektriny iných technológií, prípadne i OZE, by mala byť vzatá do súvislosti s už postavenými OZE, za vyššie uvedených podmienok. Inak nie je možné vylúčiť, že ak by došlo k výstavbe OZE nad rámec absorbovateľný ES SR v neskorších rokoch, došlo by k zmareniu investícií, nakoľko tieto OZE by bolo možné prevádzkovať iba za určitých obmedzení, resp. museli by byť k dispozícii zdroje na financovanie týchto disproporcií. Z tohto dôvodu, ak by došlo k vytýčeniu zámerov postaviť zvlášť veľké zdroje elektriny na území SR inej technológie, ako je OZE, v neskorších rokoch ako 2016, tieto súvislosti bude nevyhnutné znova posúdiť i vo väzbe na ďalšie zámery v oblasti OZE.
Požadované objemy PpS boli vypočítané s použitím metodiky podľa Technických podmienok prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy SEPS, a. s., dokument
F- Metodiky a niekoľkých kvalifikovaných zjednodušení.
Dostupné objemy podporných služieb vychádzali z nasadenia zdrojov existujúcich, ako aj nových s platným osvedčením MH SR. Preto z hľadiska zabezpečenia potrebného objemu PpS pre inštalovanie nových zdrojov OZE nie sú limitujúcim kritériom. Analýza dostupnosti podporných služieb bola v rámci riešenia tejto štúdie vykonaná len z pohľadu technických možností. Nebolo hodnotené ekonomické hľadisko. Výsledkom štúdie v tomto bode je, že zabezpečenie dostatočného objemu podporných služieb z technického hľadiska sa nejaví ako problematické a teda nárast inštalovaného výkonu v OZE z technického, ale nie z ekonomického hľadiska, nepredstavuje negatívny vplyv na riadenie ES SR. Pri uvažovaní ekonomického hľadiska kontroly dostupnosti podporných služieb by bola situácia ďaleko horšia. Podľa nášho názoru a skúseností z prevádzky ES to potvrdzujú, že v ES SR by pri uvažovaní ekonomického hľadiska nastali prípady, kedy by nebolo možné zabezpečiť dostatočný objem podporných služieb v rámci ES SR.

Je potrebné zdôrazniť, že ďalší nárast inštalovaného výkonu OZE je možné uvažovať iba pri určitej hodnote exportu elektriny zo SR, pri ktorej bude zároveň splnená aj regulačná schopnosť regulačnej oblasti SR. Kontrola exportnej schopnosti je ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené pre zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej integrácie nových OZE do ES SR.


Riešenie bolo zamerané najmä na posudzovanie vplyvu narastajúceho inštalovaného výkonu OZE, ale aj iných zdrojov v ES SR, na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku ES SR – splnenie kritéria N-1 v rámci prenosovej sústavy.
Kritérium N-1 je základné bezpečnostné kritérium pre prevádzku ES SR. Kritérium N-1 by malo byť splnené v prevádzke ES SR za každých okolností, aby bola zabezpečená spoľahlivá, ale najmä bezpečná prevádzka sústavy. Bezpečnostné kritérium N-1 je základné kritérium pre stanovenie prevádzkových požiadaviek na synchrónne prepojenú prenosovú sústavu pre udržanie bezpečnosti celej prepojenej sústavy. Bezpečná prevádzka prepojenej sústavy z pohľadu dodávky elektrickej energie znamená, že výpadok žiadneho prvku elektrizačnej sústavy (elektrárne, prenosového zariadenia) vo veľkej väčšine prípadov nemá žiaden vplyv na dodávku elektriny pre zákazníkov. Elektrizačná sústava spĺňa kritérium N-1 vtedy, ak po výpadku ľubovoľného jedného prevádzkovaného technologického zariadenia v ES nie sú prekročené hraničné hodnoty prúdu, napätia a frekvencie v sústave.

V modeloch pre jednotlivé roky boli uvažované predpokladané topologické zmeny v PS SR. Zaťaženie ES SR bolo uvažované ako pri kontrole PpS, zvýšené o straty v ES SR. Z dôvodu nárastu inštalovaného výkonu v JE a PPC (zdroje s platným osvedčením MH SR) a ich nasadením do výroby v jednotlivých rokoch bolo pri kontrole exportných schopností ES SR najskôr uvažované nasadenie výroby z OZE len podľa Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Z analýzy výsledkov ustálených stavov a kontroly kritéria N-1 je už aj toto nasadenie výroby z OZE problematické.
Modelované varianty pre jednotlivé roky mali poukázať na problém zvyšovania inštalovaného výkonu v nových zdrojoch (či už zdroje s platným osvedčením MH SR alebo nových OZE podľa Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov) a tým aj exportu z ES SR z pohľadu dovoleného zaťaženia prenosových vedení a plnenia kritéria N-1. Výsledky ustálených stavov a kontroly kritéria N-1 jednoznačne ukazujú na úzke miesta v sústave: medzištátne vedenia prenosovej sústavy SR V448 (vedenie 1 x 400 kV Gabčíkovo – Györ), V449 (vedenie 1 x 400 kV Levice-Göd) a V440 (vedenie 1 x 400 kV Veľké Kapušany – Mukačevo). Vedenie V448 je preťažované takmer v každom uvažovanom variante. Toto preťažovanie je spôsobené tranzitom cez PS SR a najmä zvyšovaním exportu z ES SR pri uvažovaní nárastu výkonu zdrojov – nových zdrojov s platným osvedčením MH SR a nových OZE podľa Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov.
V roku 2013 boli modelované 4 úrovne tranzitu cez PS SR 242 MW pri exporte 1644 MW, 605 MW pri exporte 1634 MW, 1242 MW pri exporte 1620 MW a 1509 MW pri exporte 1612MW. Tranzit je chápaný ako dohodnutý (zobchodovaný) tok výkonu cez PS SR spolu s neplánovaným tranzitom spôsobeným kruhovými tokmi v európskej sústave. Pri uvažovaní nízkeho (v podstate nereálneho) tranzitu 242 MW a tranzitu 605 MW je kritérium N-1 splnené. Pri zvyšovaní tranzitu cez PS SR (hodnoty 1242 MW a 1509 MW) na reálnejšie toky dochádza k preťažovaniu vedení (V448, V449 a V440) a neplneniu kritéria N-1. Tento problém nie je spôsobený len narastajúcim tranzitom, ale najmä zvýšeným exportom z ES SR.

V roku 2014 bol modelovaný stav s tranzitom 1093 MW pri exporte 2409 MW bez uvažovania veľkoodberateľa elektriny Slovalco a tranzit 1277 MW pri exporte 2143 MW s uvažovaním Slovalca. Uvedené hodnoty tranzitu predstavujú reálne hodnoty, ktoré sa dajú v sústave očakávať (už v súčasnosti je tranzit cez PS SR, plánovaný a najmä neplánovaný spôsobený kruhovými tokmi v európskej sústave, omnoho vyšší). Už pri týchto hodnotách tranzitu však dochádza k neplneniu kritéria N-1, opäť v dôsledku vysokého exportu z ES SR.
V roku 2015 je obdobná situácia. Pri hodnotách tranzitu 513 MW (export 2730 MW) a 697 MW (export 2465 MW), čo sú v podstate nízke hodnoty tranzitu, dochádza k neplneniu kritéria N-1 pri uvažovaní daného nasadenia zdrojov.

Rok 2016 sme zvolili ako referenčný, najmä z pohľadu nárastu inštalovaného výkonu zdrojov s už vydaným osvedčením MH SR a vykonali sme podrobnejšiu analýzu s cieľom určiť hraničnú hodnotu inštalovaného výkonu nových zdrojov OZE.

Ako východiskový stav pre rok 2016 bolo uvažované nasadenie nových zdrojov s platným osvedčením MH SR, nasadenie OZE v súlade s Národným akčným plánom, nasadenie už existujúcich zdrojov, celková výroba zodpovedajúca okamžitému nasadenému výkonu vo výške 6355 MW, zaťaženie zodpovedajúce okamžitému výkonu vo výške 3003 MW a straty zodpovedajúce okamžitému výkonu vo výške 74MW. Tranzit bol modelovaný vo výške 331 MW čo možno považovať za veľmi nízky tranzit, avšak export bol 3278 MW. Z výsledkov je zrejmé, že pri tomto variante dochádza k preťažovaniu vedenia V448, t.j. zaťaženiu nad trvalo dovolenú hranicu zaťaženia (PATL - Permanent Admissible Transmission Loading) v ustálenom stave a z výsledkov výpočtu kontroly N-1 kritéria je možné konštatovať, že kritérium nie je splnené. Problematickými vedeniami sú V448, V449 a V440. Je to v dôsledku veľmi vysokého exportu.

Preto bol vytvorený model, v ktorom je znížená výroba v jadrových elektrárňach (JE) a zdroji s paroplynovým cyklom - PPC (odstavenie nie len plánovaných, ale už aj existujúcich zdrojov JE EBO blok 3 a PPC Malženice) - výroba bola 3639 MW, tak aby kritérium N-1 bolo splnené pri predpokladanom reálnom tranzite 1693 MW a exporte 584 MW. Pre takto upravenú výrobu bola prepočítaná dostupnosť objemu PpS. Z výsledkov kontroly PpS vyplýva, že pri zníženej výrobe (odstavenie JE a PPC) nie je zabezpečený potrebný objem PpS.

Z hľadiska potrebného objemu PpS ide o minimálnu nevyhnutnú skladbu zdrojov poskytujúcich PpS pre zabezpečenie potrebného objemu PpS. Z hľadiska kritéria N-1 ide však o hraničný stav (nie je možné už zvýšiť ani export ani tranzit). Preto nasadenie OZE (inštalovaný výkon 782 MW, ktorý predstavuje už existujúce SZE, nové zdroje: bioplyn biomasa a MVE vo výške podľa Národného akčného plánu SR) v tomto modeli z hľadiska splnenia kritéria N-1 a zabezpečenia nevyhnutného objemu PpS s uvažovaním tranzitu 1693 MW môžeme považovať za limitujúce. To znamená, že oproti súčasnému stavu, kedy je v SZE inštalovaný výkon 480 MW, je možné uvažovať v tomto variante tranzitu a exportu ako nové OZE s inštalovaným výkonom len 302 MW, z čoho v bioplyne a biomase 235 MW a nové MVE 67 MW, čo nie je ani naplnením Národného akčného plánu SR. Toto je ale platné pre tranzit 1693 MW, ktorý je v súčasnosti v PS SR bežný a dosahujú sa aj vyššie hodnoty tranzitu - až 2400 MW. To znamená, že nie je vylúčené, že pri určitých prevádzkových stavoch v sústave a pri plnení Národného akčného plánu môžu nastať problémy už pri existujúcom inštalovanom výkone SZE 480 MW (stav v čase zadania).

Z uvedeného vyplýva, že pri uvažovaní zvyšovania výroby elektriny v SR, nielen z OZE podľa Národného akčného plánu, nie je vylúčené, že z hľadiska základného bezpečnostného kritéria N-1, bude nevyhnutné pri reálnom tranzite cez PS SR odstavovať nielen plánované bloky JE a PPC s už platnými osvedčeniami MH SR, ale aj už existujúce bloky JE a PPC, resp. nie je vylúčené, že bude nevyhnutné nejakým spôsobom zabezpečiť zníženie tranzitu.

Nakoľko zatiaľ nie je možné vylúčiť tranzity v reálnej prevádzke PS SR dosahujúce hodnoty viac ako 2000 MW, bol modelovaný aj zvýšený tranzit cez PS SR 2095 MW. V tomto modeli však už nie je splnené kritérium N-1, z tohto dôvodu bol znížený export na hodnotu 320,5 MW – zníženie výroby v ES SR. Zníženie výroby o 261 MW bolo uvažované na ešte nepostavených zdrojoch OZE (bioplyn, biomasa a MVE), pretože pri znížení výroby na zdrojoch poskytujúcich PpS by nebol pokrytý potrebný objem PpS. Takto redukovaný výkon v OZE (čím ale nie je splnený Národný akčný plán) predstavuje súčasný inštalovaný výkon 480 MW v už existujúcich SZE, a je možné ho považovať za hraničný. Avšak ani pri takto zníženej výrobe (zníženom exporte) pri uvažovanom zvýšenom, ale reálnom tranzite 2095 MW, kritérium N-1 už nie je splnené.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že nárast inštalovaného výkonu (v zdrojoch OZE, ale aj v ostatných zdrojoch) v ES SR bez adekvátneho rozvoja PS SR môže vážne ohroziť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku sústavy SR, pretože prevádzkovateľ PS SR nemá technické možnosti na zabezpečenie plnenia základného bezpečnostného kritéria N-1.

Na základe týchto analýz je možné konštatovať, že SR, ako člen EÚ, zrejme nebude schopná splniť si svoj záväzok stanovený schváleným Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov, a to z dôvodu výstavby iných technológií zdrojov elektriny pri nedostatočnej prenosovej kapacite na profiloch Slovensko – Maďarsko a Slovensko – Ukrajina. Je však potrebné upozorniť, že aj v prípade zvýšenia prenosovej kapacity na profiloch Slovensko – Maďarsko a Slovensko – Ukrajina výstavbou nových vedení prenosovej sústavy resp. zvýšením ich prenosovej schopnosti, bude v závislosti od výšky zvýšenia tejto prenosovej kapacity na profiloch Slovensko – Maďarsko, Slovensko – Ukrajina potrebné opätovne prepočítať akú výšku inštalovaného výkonu iných technológií na výrobu elektriny ako OZE bude možné povoliť k výstavbe pre zabezpečenie splnenia cieľov stanovených Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

Vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez PS SR je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov v ES SR plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od MH SR plus plán inštalovania zdrojov OZE v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov, dostáva elektrizačnú sústavu SR do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostné kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť MH SR prehodnotiť prístup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia MH SR na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných výkonov OZE stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok SR ako člena EÚ.

Je potrebné zásadne upozorniť, že oproti súčasnému stavu, kedy je v SZE už postavený a uvedený do prevádzky inštalovaný výkon 480 MW, nie je možné do konca roku 2016, resp. až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou OZE (ani v rozsahu ostávajúceho zvyšku Národného akčného plánu SR). Taktiež by až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než OZE vôbec povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaných blokov EMO 3,4.

Koniec rozhodujúcich citácií zo záveru Štúdie.

SEPS, a. s., k predmetnej problematike konštatuje:

Štúdia uvažuje s kritickými situáciami v ES SR, ktorých výskyt nie je možné v žiadnom prípade vylúčiť. V jednotlivých scenároch Štúdia berie do úvahy existujúce zdroje elektriny, zdroje vo výstavbe ako aj zdroje, na ktoré je vydané osvedčenie MH SR.

SEPS, a. s., v súčasnosti intenzívne analyzuje možnosti odstránenia príčin, ktoré majú negatívny vplyv na rozhodovanie o pripájaní akýchkoľvek nových zdrojov. Aktuálne bol dosiahnutý progres v rokovaniach s maďarskou prenosovou sústavou (MAVIR) o posilnení prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko vo forme podpísaného Memoranda o porozumení. Zároveň SEPS, a. s., analyzuje vplyv množstva už vydaných osvedčení MH SR na výstavbu elektroenergetických zariadení s cieľom zreálniť očakávanú výstavbu. V tejto súvislosti bude SEPS, a. s., intenzívne spolupracovať s MH SR, avšak prvé analýzy naznačujú, že je potrebná úprava primárnej legislatívy, čo si vyžiada určitý časový priestor.


Zdroj: SEPS, a. s.
Pridané dňa: 30.11.2012
 ^ hore ^ 
Späť