Slovensko sa pripravuje na výstavbu novej jadrovej elektrárne a rozširovanie obnoviteľných zdrojov. Kľúčovú úlohu budú hrať aj neviditeľné „cievy systému“ – prenosová sústava. Upozorňuje na to Martin Magáth, šéf SEPS.
Energie potrebujú efektívne toky. Bez modernizácie, digitalizácie a lepšieho prepojenia s okolitými štátmi by Slovensko mohlo prísť o stabilitu aj konkurencieschopnosť. „Elektrina sa správa inak ako plyn či ropa. Nedá sa skladovať v takom objeme, ako ju potrebujeme. Musí tiecť okamžite tam, kde je dopyt – a na to potrebujeme spoľahlivú, inteligentnú sieť,“ vysvetľuje Magáth.
Staré vedenia, nové výzvy
Slovenská prenosová sústava patrí medzi technologicky spoľahlivé, no zároveň čelí rovnakému problému ako väčšina európskych sietí – starnutiu infraštruktúry. Veľká časť vedení a trafostaníc vznikla ešte v 70. a 80. rokoch a postupne dosahuje hranicu životnosti.
„Do obnovy a posilnenia sústavy budeme musieť investovať miliardy eur. Nestačí len opravovať, musíme systém digitalizovať. Inteligentné siete, automatizované riadenie tokov energie a flexibilné prepojenia – to je základ pre integráciu nových zelených zdrojov,“ hovorí Magáth.
Podľa neho Slovensko už dnes pociťuje tlak zo strany decentralizovaných výrobcov elektriny – solárnych, veterných či bioplynových elektrární. Každý nový zdroj znamená viac premenlivých vstupov, ktoré sústava musí zvládať. „Súčasný systém nebol stavaný na to, že budú stovky či tisíce malých výrobcov. Prenosová aj distribučné siete potrebujú inteligentné plánovanie, automatizáciu a dátové modely,“ dodáva.
Digitalizácia ako nevyhnutnosť
SEPS preto postupne rozbieha projekty tzv. smart gridov, ktoré umožňujú v reálnom čase sledovať a riadiť výmenu energie medzi regiónmi, ba dokonca medzi krajinami. Ide o komplexnú reformu, ktorá si vyžaduje nielen investície do hardvéru, ale aj do dátovej infraštruktúry a kybernetickej bezpečnosti.
„Energetika sa mení na dátový biznis. Kto má dáta, má moc – vie predpovedať, kde vznikne spotreba, kde bude prebytok, a tým šetriť miliardy. Preto musíme investovať aj do ochrany týchto dát. Kybernetické útoky na energetické systémy už nie sú sci-fi,“ upozorňuje Magáth.
Spolupráca s Európou ako poistka stability
Jednou z priorít SEPS je posilniť medzinárodné prepojenia – napríklad nové vedenie s Maďarskom a Poľskom. Slovensko je síce energeticky sebestačné, ale jeho bezpečnosť stojí práve na regionálnej spolupráci.
„Aj keby sme mali nadbytok výroby, musíme byť schopní energiu exportovať alebo importovať podľa potreby. Európska sieť funguje ako obrovský organizmus – ak sa v jednej krajine niečo pokazí, ostatné ju podržia. Slovensko je jeho súčasťou,“ vysvetľuje šéf SEPS.
Zároveň pripomína, že jadrová energia, ktorú Slovensko plánuje ďalej rozvíjať, posilní nielen sebestačnosť, ale aj exportný potenciál krajiny. Spojenie nových reaktorov s modernou prenosovou sústavou tak môže byť jednou z mála reálnych ciest, ako sa vyhnúť energetickým krízam.
Energetická kultúra ako výzva
Magáth však upozorňuje, že moderná energetika nie je len o technológiách, ale aj o prístupe ľudí. „Na Slovensku stále pretrváva predstava, že elektrina tu jednoducho je – že ju stačí zapnúť. Realita je, že za každým spínačom je komplikovaná sieť a stovky ľudí, ktorí musia byť krok pred problémom. Musíme budovať energetickú kultúru, aby sme si uvedomovali hodnotu spoľahlivosti,“ dodáva.
Podľa neho práve digitalizácia, dátová predikcia a investície do siete rozhodnú o tom, či Slovensko dokáže zvládnuť prechod na novú éru energetiky bez výpadkov a cenových otrasov. „Budúcnosť energetiky nie je o tom, kto vyrobí viac, ale kto to dokáže udržať pod kontrolou.“
Zdroj: Pravda