Skrátenie obstarávaní niektorým hráčom sťažuje vstup na trh s podpornými službami, hovorí Marián Širanec.
Sú to náklady, ktoré sa v konečnom dôsledku každému odberateľovi pretavujú do účtu za elektrinu. Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy, SEPS, nakupuje tzv. podporné služby, aby nimi zaistil spoľahlivé fungovanie siete.
V prípade, ak treba náhle riešiť napríklad výpadok vo výrobe elektriny, zaberú zdroje držané „v zálohe.“ A ich prevádzkovatelia dostávajú zaplatené tak za pripravenosť, teda disponibilitu, ako aj za dodávku regulačnej elektriny.
Kým pre bežných odberateľov ide o procesy „na pozadí,“ ktoré sa ich hmatateľne týkajú hlavne cez poplatky za straty a tie ktoré uhrádzajú za TSS, v energetike podporné služby predstavujú živý ekosystém, v ktorom sa hlásia o slovo aj noví hráči. A na meniace sa podmienky musí reagovať aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).
„Novým segmentom v podporných službách sú napríklad bioplynové stanice, ktorým postupne končí podpora doplatkom po 15 rokoch. Diskusiu s týmto segmentom sme začali v roku 2024 a dnes máme certifikovaných 14 MW podporných služieb typu aFRR+/aFRR-/mFRR+/mFRR-, pričom aktuálny zámer ich prevádzkovateľov je na úrovni cca 20 MW,“ vysvetľuje v rozhovore Marián Širanec, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku SED a obchodu SEPS.
Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Chystáme nástroj na priškrtenie fotovoltiky. Podporných služieb treba stále viac, vraví manažér SEPS (rozhovor) | ENERGIE-PORTAL.SK