Elektrické vedenia prenášajú elektrinu po celej našej krajine. Úlohou stožiarov je niesť vodiče v dostatočnej vzdialenosti od zeme, aby bolo možné viesť elektrinu bezpečne ponad cesty, rieky, údolia alebo železničné trate bez toho, aby prišli do kontaktu s prechádzajúcimi vozidlami alebo ľuďmi. Prinášame vám 10 zaujímavostí, ktoré ste o stožiaroch a vedeniach zrejme nevedeli.
Čím vyšší stožiar, tým vyššia napäťová hladina
SEPS patria tie najväčšie stožiare, cestou po Slovensku ich môžete vidieť pri diaľniciach, v poliach alebo na kopcoch. Spolu je ich viac ako 7000. Čím vyššia napäťová hladina, tým vyššie musia byť vodiče na stožiari umiestnené. Dôvodom je bezpečný prenos elektriny pri vysokom napätí. Vedenia s napäťovou hladinou 400 kV sú preto prirodzene vyššie ako vedenia s napäťovou hladinou 220 kV. Distribučné spoločnosti prevádzkujú menšie stožiare, pretože majú vedenia nižšieho napätia (110 kV, 22 kV a 400 V).
Najstaršie vedenia na Slovensku majú takmer 70 rokov
Ide o 220 kV vedenia prenosovej sústavy, ktoré sa v rámci Československa začali budovať v roku 1952. Ide o vedenia V270 a V275 Lískovec (ČR) – Považská Bystrica – Bystričany. Od roku 1959 až dodnes sa budujú aj 400 kV vedenia a elektrické stanice. Prvé 400 kV vedenie vybudované na území ČSR je vedenie číslo V404 Nošovice (ČR) – Varín. Všetky tieto vedenia sú dodnes v prevádzke.
Aj stožiare majú svoje mená
Každý stožiar SEPS má svoje pomenovanie a zároveň je označený vlastným číslom. Názvy sa odvíjajú od typu stožiarov. Niektoré, ako Ypsilon, Stromček, Súdok či Portál vychádzajú z tvaru, ktorý pripomínajú. Iné, ako napríklad Donau, alebo Mačka dostali svoje kreatívne meno pri vývoji.
Od stožiara k stožiaru – ako je to ďaleko?
Priemerná vzdialenosť medzi dvoma stožiarmi 400 kV vedenia SEPS je približne 300 m. Najdlhšia vzdialenosť je viac ako trojnásobná – až 1001 m, čo predstavuje zhruba dĺžku desiatich futbalových ihrísk pre medzinárodné zápasy. Ide o vedenie V495 na stožiaroch typu Mačka v katastri obce Domaniža, okres Považská Bystrica. Zaujímavosťou tiež je, že vedenia majú svoje ochranné pásmo. Je to priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku osôb. Ochranné pásmo 400 kV vedenia je 25 m na každú stranu od krajného vodiča. Celková šírka tohto pásma je daná v závislosti od typu 400 kV stožiara.
Svetoví a slovenskí rekordéri
Najvyšší stožiar na svete bol postavený v Číne v roku 2019. Je štyrikrát vyšší ako londýnsky Big Ben, meria 380 m. Najvyšší stožiar na Slovensku bol postavený v roku 2021 pri Dunaji na hraniciach s Maďarskom v katastri obce Trávnik, okres Komárno. Je zhruba o 10 metrov vyšší ako spomínaný Big Ben, meria 104,3 m a je to stožiar typu Súdok. Takúto výšku si vyžaduje lodná doprava na rieke Dunaj, pretože elektrické vedenia nesmú prekážať lodnej premávke. Priemerná výška stožiara 400 kV vedenia je približne 40 m.
Prečo sú na vedeniach zavesené gule?
Výstražné gule, známe aj pod názvom letecké gule, sú bezpečnostným prvkom, ktorý sa inštaluje na vedenie vysokého napätia tam, kde by vedenie mohlo ohroziť civilnú leteckú prevádzku. Sú červenej a bielej farby a ich priemer je 60 cm.
V okolí elektrických vedení počuť „praskanie“
Tento zvuk vzniká kvôli elektrickým výbojom v okolí vodiča pri presiahnutí určitej veľkosti napätia.
Vlhkosť, hustota vzduchu, vietor, ale aj vzduchom prenášané nečistoty – to všetko ovplyvňuje mieru hluku, ktorú vysokonapäťové vedenia vydávajú. Keďže vlhkosť či nečistoty vzduchu zvyšujú jeho vodivosť, zvyšuje sa intenzita výboja energie a tým aj vydávaný hluk.
Vtáky môžu sedieť na vedení aj hniezdiť na stožiaroch
Keď vták sedí oboma nohami na elektrickom vodiči, nedotýka sa zeme ani ničoho, čo je v kontakte so zemou, preto elektrický prúd neprechádza jeho telom.. Vedenia však pre vtáctvo predstavujú nebezpečenstvo, keďže ho počas letu v niektorých prípadoch nevidia. Aby sa predchádzalo nárazom, inštaluje SEPS v spolupráci s OZ Ochrana dravcov na Slovensku odkloňovacie prvky. Ich konštrukcia a reflexné prevedenie upozorňuje vtáky na prekážku počas dňa i noci.
Okrem inštalácie odkloňovacích prvkov pristúpila SEPS k inštalácii hniezdnych búdok na stožiare. Vďaka týmto búdkam vzrástla populácia sokola rároha na Slovensku z 9 na 50 párov, pričom takmer všetky páry hniezdia v búdkach na stožiaroch SEPS. Dôkazom, že sa im darí, je aj rekordná hniezdna sezóna v roku 2022, keď sokoly rárohy odchovali 163 mláďat.
Cyklisti na vedeniach
Niektoré pozície v SEPS majú skutočne netradičnú pracovnú náplň. Jednou z nich je kontrola elektrických vedení. Či nie sú poškodené, sa zisťuje napríklad aj bicyklovaním. Ide o špeciálny druh bicykla, ktorý sa montuje na vodič a cyklista v rámci svojej jazdy preveruje, či nie je niekde poškodenie. Medzi ďalšie spôsoby preverovania vedení je kontrola zo zeme a vzduchu – pomocou helikoptéry, alebo dronu.
Elektrina nepozná hranice
V minulosti sa elektrina zvyčajne spotrebovala tam, kde sa vyrobila. Postupne sa začala stále viac a viac využívať, preto ju bolo potrebné začať prenášať na väčšie vzdialenosti. Dnes je prenosová sústava celej kontinentálnej Európy prepojená, čo jej zaisťuje bezpečnosť a stabilitu. Slovensko má fyzicky prepojenú prenosovú sústavu so všetkými svojimi susedmi okrem Rakúska. Vedenia, cez ktoré elektrina prúdi cez naše hranice sa volajú interkonektory. Je ich celkovo 12.
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2040 bude potrebné vymeniť alebo pridať 80 miliónov km vedení na celom svete. Len tak dokážeme zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu elektrizačnej sústavy a zároveň naplniť ciele na ochranu klímy.