Vodná nádrž Liptovská Mara funguje už 50 rokov, a čo do objemu je považovaná za druhú najväčšiu na Slovensku. Vodné dielo dokončili a začali napúšťať v roku 1975. Pre vyvedenie výkonu z novovybudovanej vodnej elektrárne, ako aj z prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh bolo potrebné postaviť Elektrickú stanicu (ESt) Liptovská Mara. Vznik elektrickej stanice zároveň zvýšil spoľahlivosť zásobovania elektrickou energiou obyvateľov regiónov Oravy a Liptova.
ESt Liptovská Mara sa budovala ako transformovňa zo 400kV na 110kV. Prvé 400kV vedenia boli pripojené 2. októbra 1975 s tým, že boli prepojené cez pomocnú prípojnicu. Ostrá činnosť odštartovala 24. mája 1977 ich zaústením do vlastných polí. O tri dni neskôr začal svoju prevádzku prvý transformátor 400/110kV T401 od výrobcu ČKD Praha. V chode však vydržal necelé tri mesiace a pre poruchu v magnetickom jadre ho previezli do výrobného závodu na opravu.
Problémy s prepravou transformátorov
Stavebný ruch pokračoval a pripravovali sa polia pre vývody V045 Čierny Váh a V491 Levice. Tie sa odovzdali do prevádzky na prelome rokov 1980 – 1981. V tomto čase na elektrickú stanicu priviezli nový transformátor – T401 z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. „Jeho doprava bola komplikovaná, musel sa uzavrieť jeden pruh diaľnice v úseku Ivachnová – Liptovský Mikuláš a spevniť most ponad železnicu. Jeho prepravu zabezpečovali štyri ťahače Tatra 813 Z ČSAD Praha. Ale všetky tieto problémy sa vyriešili a 18. decembra 1980 sa transformátor spustil do prevádzky,“ priblížil zo SEPS vedúci oddelenia Transformovňa Liptovská Mara Ján Šury.
O dva roky neskôr pribudol ďalší transformátor T402. Jeho prevoz zase komplikovalo zimné počasie. „Napriek problémom s dopravou, transformátor na našu stanicu priviezli, ale nebol nainštalovaný a prepravili ho na transformovňu Albrechtice pri Karvinej. Z tohto dôvodu sa doviezol iný transformátor, ktorý začal svoju prevádzku 28. marca 1985,“ opísal Ján Šury.
Od tlakovzdušných vypínačov po plynové
Rozvodňa 400kV bola vybavená odpojovačmi VOUI 400 a vypínačmi typu VVR400, ktoré boli ešte vtedy od „domáceho“ dodávateľa Škoda Plzeň. Na pohon spínacích kontaktov a zhášanie elektrického oblúka pri spínaní využívali stlačený vzduch o tlaku 20MPa. „Ich spínanie bolo známe svojím zvukovým prejavom, za ktorý by sa nehanbil ani väčší kanón a bolo ho zreteľne počuť aj o niekoľko sto metrov ďalej,“ zaspomínal si Ján Šury. Keďže sa vyznačovali vysokou spotrebou stlačeného vzduchu, bolo potrebné prevádzkovať štyri kompresorové stanice.
Spoločne so 400kV rozvodňou sa budovala aj rozvodňa 110kV. Vybavená bola vypínačmi typu VVR110. Pre ich časté spínanie a následnú poruchovosť sa však neosvedčili. V roku 1985 sa preto nahradili inými, od švajčiarskeho výrobcu, ktoré používali ako zhášacie médium plyn fluorid sírový (SF6). „Na základe bezproblémovej prevádzky týchto vypínačov bol v podstate položený základ modernizácie celej elektrickej stanice,“ dodal Ján Šury.
V rokoch 1992 – 2000 postupne prešli obe rozvodne z tlakovzdušných vypínačov VVR na vypínače naplnené plynom SF6. Kompresorové stanice sa tak stali nepotrebnými a zrušila sa aj energeticky náročná výroba stlačeného vzduchu. Vymenili sa tiež olejové prístrojové transformátory za prístroje naplnené plynom SF6, zrekonštruovali sa ovládacie skrine a v roku 2008 aj odpojovače. „V miestnosti ochrán pribudli nové digitálne ochrany, ktoré postupne nahradili staré, elektromechanické. Týmito postupnými krokmi sa rozvodňa udržiavala v dobrej kondícii a nevyskytol sa žiadny väčší problém v prevádzke,“ konštatoval Ján Šury.
Do roku 2007 prevádzku elektrickej stanice zabezpečovalo 29 zamestnancov Stredoslovenskej energetiky. Po prechode 110kV rozvodne do diaľkového riadenia sa prevádzky rozvodní osamostatnili a každý prevádzkovateľ si zabezpečoval prevádzku sám.
Budúcnosť stanice
SEPS v rámci desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy pripravuje prechod ESt Liptovská Mara do diaľkového riadenia vrátane komplexnej modernizácie a inovácie zariadení stanice. Súčasťou projektu je aj výmena transformátorov T401 a T402, ktoré slúžia od roku 1980 resp. 1985, a patria v prenosovej sústave k najstarším.
