1. Úvodná stránka
  2. Blog
  3. Bez elektriny by sme boli bezradní

Bez elektriny by sme boli bezradní

Zdieľať

Ľudí na našej planéte je čoraz viac. Len v priebehu ostatných 11 rokov pribudol rovnaký počet obyvateľov, aký ľudstvo dosiahlo od vzniku svojej existencie do konca 18. storočia. Dnešných osem miliárd ľudí na Zemi núti k zamysleniu sa nad vzťahom medzi nárastom obyvateľov,
dopytom po elektrine a zabezpečením jej dodávok.

Svietiť by sme možno dokázali sviečkami, aj chlieb či mäso by sme si občas vedeli upiecť v pahrebe, ale mobilný telefón či počítač si jednoznačne musíme dobiť v elektrickej zásuvke. Bez elektriny by dnes nefungovali mnohé, vlastne takmer všetky, oblasti nášho života. Elektrická energia si od roku 1882 rýchlo získala nenahraditeľné miesto v živote človeka. Stala sa nevyhnutnou súčasťou moderného sveta, kľúčovou pre naše každodenné fungovanie, v každej jednej sfére. Či sú to domácnosti, podnikanie, infraštruktúra, zdravotná starostlivosť alebo komunikácia a zábava, elektrinu skutočne využívame neustále a často bez toho, aby sme si jej potrebu uvedomovali. Vedeli ste, že bez elektriny by sme nemali pitnú vodu? Ani by sme nenatankovali benzín do auta?

Osobitý význam elektrickej energie potvrdzujú aj čísla. Jej globálna spotreba prudko rastie, čo ukazuje aj nasledovný graf.

Rast globálnej spotreby elektrickej energie medzi rokmi 1973-2019 a jej štruktúra podľa oblasti spotreby (zdroj: Our World in Data, 2021)

​Očakávaný ďalší nárast populácie a životnej úrovne si bude vyžadovať aj primerané zvyšovanie objemu energií a energetických zdrojov.

Spotreba primárnej energie v období 0-2021 nášho letopočtu uvádzaná v ekvivalente TWh (Our World in Data, na základe dát od Svetovej Banky a Madisson, 2021)

Energetická bezpečnosť ako kľúčový prvok fungujúcej spoločnosti

Aj z uvedených čísel jednoznačne vyplýva, že energetická bezpečnosť hrá a bude hrať v nasledujúcich rokoch prím. Plošný výpadok elektriny v rámci celej krajiny alebo kontinentu, a to už len na niekoľko dní, by mal pre obyvateľov a celú spoločnosť katastrofálne následky. V prípade výpadku na viac ako týždeň by odstránenie takýchto následkov trvalo niekoľko rokov.

Bezpečnosť dodávky energií, t. j. energetická bezpečnosť preto prirodzene pribudla k strategickým otázkam národnej, regionálnej i globálnej bezpečnosti. V rámci energetickej bezpečnosti sa jednotlivé krajiny snažia zabezpečiť si kontrolu nad energetickými surovinami, ich náleziskami, prepravnými tokmi a technológiami na ich spracovanie. Cieľom tohto úsilia je získať a udržať si dostatok energie tak pre vlastnú spotrebu, ako aj pre export do iných krajín a regiónov. ​​​​​​​

Súčasťou energetickej bezpečnosti je aj budovanie, rozvoj a ochrana kritickej infraštruktúry. Pod ňu patria podniky pôsobiace v oblasti spracovania energetických surovín, výrobné zdroje, prenosové a distribučné sústavy a zariadenia na skladovanie kritických energetických surovín a palív.

Kľúčová je rovnováha medzi výrobou a spotrebou elektriny

Bezpečnosť dodávky elektriny nespočíva len v zabezpečení palív pre jej výrobu, či vo fyzickej bezpečnosti infraštruktúry. Na rozdiel od iných energetických nosičov, ktoré je možné skladovať a prepravovať v potrubí, vo vagónoch alebo na zaoceánskych lodiach, elektrina nemá ani pevné, ani kvapalné, či plynné skupenstvo. Jej šírenie v elektrizačných sústavách je okamžité – blízke rýchlosti svetla. Možnosť „odložiť“ si elektrinu a spotrebovať ju neskôr by bola veľkým prínosom. Prečerpávacie vodné elektrárne spolu s prvými batériovými systémami síce plnia túto úlohu, no ich schopnosť skladovať a poskytnúť potrebný objem elektriny nepresahuje niekoľko dní. Dnešné technológie nám, zatiaľ, neumožňujú vyrobenú elektrinu ekonomicky efektívne uskladniť na dlhšiu dobu.

V súčasnosti je teda spoľahlivosť elektrizačných sústav založená na rovnováhe medzi výrobou a spotrebou. Bežným javom je však odchýlka medzi vyrobenou a spotrebovanou elektrinou v reálnom čase. Národné elektroeneregtické dispečingy preto dohliadajú na  zabezpečovanie rovnováhy, ktorá je základným predpokladom stability a bezpečnosti dnešných elektrizačných sústav.

Elektrická energia je dnes považovaná za kľúčový prostriedok energetickej transformácie. Podľa prognóz môže dopyt po elektrine v Európe narásť v budúcich dvoch desaťročiach o 100 až 150 percent. Významným faktorom bude dekarbonizácia v oblasti priemyslu, dopravy, teplárenstva či poľnohospodárstva.

Zabezpečenie dostatočných výrobných zdrojov elektrickej energie, dostatočnej kapacity sietí a zariadení na jej prenos, distribúciu, skladovanie a adekvátnej schopnosti elektrizačnej sústavy udržať neustálu rovnováhu medzi výrobou a spotrebou bude preto pre budúcu energetickú bezpečnosť každej krajiny a regiónu dôležitou prioritou.

 

Blog