Podiel ľudí s prístupom k elektrickej energii na globálnej úrovni v posledných desaťročiach neustále rastie. Podľa aktuálnych údajov bolo v roku 2021 na celom svete pripojených k elektrickej sieti 7,2 miliardy ľudí. Počet tých, ktorí k nej nemajú prístup, klesol v roku 2015, prvýkrát po desaťročiach, pod jednu miliardu a odvtedy sa neustále znižuje. Najhoršie je na tom subsaharská Afrika.
Problémy s budovaním vedení a ich nosných častí často spôsobujú extrémne poveternostné podmienky a zložité geomorfologické členenie. Svoje o tom vedia v mnohých krajinách sveta.
Svetový rekord
Napríklad na najkomplikovanejšom a najnáročnejšom projekte prenosu a transformácie extra vysokého napätia na svete pracovalo viac ako 500 miliónov ľudí z 81 spoločností a inštitúcií. Ide o vysokonapäťové prenosové vedenie Čching-chaj-Tibet na Tibetskej náhornej plošine. Jeho najvyššie položený stožiar sa nachádza vo výške 5 295 m n. m., čo je svetový rekord. Transformátorovú stanicu s napätím 500 kV v okrese Markham vybudovali vo výške 4 295 m n. m., čo z nej robí najvyššie položenú stanicu na svete.
Sieť, prechádzajúcu cez pohorie Cheng-tuan-šan, museli navrhnúť tak, aby odolala extrémnym poveternostným podmienkam a teplotným výkyvom. Oblasť je veľmi veterná a extrémne chladná s intenzívnym slnečným žiarením (foto tu).
Rovnako elektrické vedenie v juhozápadnej časti indického teritória Ladak patrí k celosvetovo najvyššie umiestneným. Prechádza v nadmorskej výške 5 000 m n. m. Štátna spoločnosť Power Grid Corporation zriadila 220 kV rozvodňu v meste Léh v Ladaku v nadmorskej výške presahujúcej 3 350 m n.m.. Tá umožňuje lepšie pripojenie pre náročne prístupné himalájske horské oblasti. Teploty sa tam pohybujú od -30 °C v zime až po 40 °C v lete.
Prales, púšť a ľad
So zložitým terénom si museli poradiť pri výstavbe prenosovej sústavy v brazílskom Amazonskom pralese. Tá, ktorá vedie z hydroelektrárne Tucuruí, sa nachádza v extrémne náročných podmienkach. Tucuruí sa radí do prvej desiatky najväčších hydroelektrární na svete. Elektrické vedenia s ňou spojené prechádzajú cez husté dažďové pralesy, rozsiahle riečne a močiarne systémy, čo je komplikované nielen pre ich výstavbu, ale aj údržbu. Jedným z najnáročnejších aspektov tejto energetickej infraštruktúry je prechod cez rieku Amazonku. Stožiare sú tam vysoké 295 metrov, čím takmer dosahujú výšku Eiffelovej veže (330 m).
K najsuchším miestam na svete patrí púšť Atacama v Čile. V niektorých jej častiach nevideli dážď celé desaťročia. Známa je rozsiahlymi solárnymi parkami. Výzvu pre výstavbu a údržbu panelov a prenosovej infraštruktúry v určitých oblastiach predstavuje intenzívne slnečné žiarenie, extrémne vysoký UV index a slanosť. To všetko prispieva k skorej degradácii prístrojových, komunikačných a energetických systémov. Škody na zariadeniach môžu spôsobovať aj prach, piesok a malé kamienky, ktoré často rozfúka silný nárazový vietor.
Jedinečný georeliéf Aljašky zapríčiňuje problémy pri prenose energie do ľudských obydlí. Energetická infraštruktúra v oblasti národného parku Denali, ktorý je vo vnútrozemí krajiny so subarktickým podnebím, musí byť odolná proti silným snehovým búrkam, extrémnym chladom a námraze. Teploty tam klesajú pod – 40 °C a elektrické vedenie býva pokryté ľadom. V juhovýchodnej časti križuje prenosové vedenie drsnú a neschodnú časť najväčšieho národného lesa Tongass v krajine. Tejto oblasti dominujú ostrovy, horský terén a ročné zrážky presahujú 5 000 mm. Pri stavbe nosných veží pomáhali vrtuľníky, aj ich údržba je možná iba vďaka nim a snežným vozidlám.
Ako to je na Slovensku?
Na Slovensku síce nie sú 5 000 metrov vysoké pohoria, ani extrémne klimatické podmienky, sú však oblasti, ktoré dali stavebno-montážnym firmám pri výstavbe stožiarov zabrať. Najväčším problémom je členitý terén a nákladnosť budovania prístupových ciest.
Väčšina vedení, ktoré prevádzkuje SEPS, postavili v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Na ťažko prístupných miestach sa najskôr vyrúbali dreviny, vyrovnal a spevnil terén na svahoch a položili cestné panely. Náročnejšia je tiež údržba, pri ktorej sa musí použiť ťažká technika či terénne autá. Pri rekonštrukciách na svahu je nutné zriadiť vodorovné plochy pre umiestnenie žeriavu. Ničím neobvyklým nie je ani helikoptéra, ktorá sa využíva na prísun materiálu alebo stavbu stožiarov.
Nízke a vysoké teploty nespôsobujú pri prevádzke prenosovej sústavy rozsiahlejšie problémy. Väčšia námraza sa tvorí napr. na vedení V477/478 medzi stanicami Lemešany a Krosno-Iskrzynia v blízkosti poľských hraníc, kde sa v minulosti vybudovalo zariadenie na zohrievanie zemných lán.
Príklady ťažko prístupného terénu sú na vedeniach V494-461 južne od Ružomberka, na vedení V427 v okolí Turnianskeho hradu a tiež na V405-406 v okolí Vrútok a Strečna. Paradoxne stožiare na týchto vedeniach nepatria k tým najvyššie položeným. Toto prvenstvo patrí stožiaru č. 88 neďaleko Kremnických Baní na vedení V493. Nachádza sa vo výške 876,88 m n. m. Naopak, najnižšie, 97,483 m n. m., je stožiar č. 436 v okolí východoslovenskej obce Oborín na vedení V428.
