V roku 2017 dostal od Európskej fyzikálnej spoločnosti za celoživotné dielo ocenenie „Za spoluzaloženie Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine“. Je známy tým, že fyziku učí inak a jeho hodiny sú plné experimentov. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) s ním už druhý rok po sebe spolupracovala počas podujatia Európska noc vedy. Jeho pokusy s elektrinou do stánku SEPS vždy prilákajú množstvo zvedavcov, ktorí si môžu na vlastnej koži vyskúšať, ako všetko funguje. Prinášame vám rozhovor s PaedDr. Jozefom Beňuškom, PhD., nadšeným učiteľom a popularizátorom fyziky.
Fyziku učíte už 40 rokov. Ako deti vnímajú tento predmet?
Fyzika, žiaľ, nepatrí medzi obľúbené predmety, to je fakt. Vo fyzike sa nedá vypustiť nejaké učivo. Nedá sa povedať toto neviem, toto preskočím, toto nemusím… Fyzika má nádhernú nadväznosť na seba. Tam sú súvislosti, kde keď jednu vec neviem, tak sa mi prestrihne nitka a ďalšie nechápem. To znamená, že ak niekto nemá rád fyziku, tak je možné, že si v určitom bode povedal, toto učivo nepotrebujem a následne na ďalšej hodine už nerozumel. Nevidí tie nadväzné súvislosti. Preto je pre žiakov náročná, lebo sa potrebuje systematicky z hodiny na hodinu pripravovať. To je jeden dôvod.
A ten druhý je možno ten, že či chceme, či nechceme, využíva sa tam matematika. Tá je úplne fantastická vo fyzike. Matematika tiež nepatrí medzi obľúbené predmety u študentov, takže keď vidia matematiku na hodine fyziky, tak si povedia, bože, znova matika a už sme tam, kde sme nechceli byť…
Nuž a ďalšia vec je, že či na hodinách fyziky deti vidia aj nejaké zaujímavé veci, alebo len tabuľu a kriedu.
Ako to myslíte, zaujímavé veci?
Je dôležité názorne ukázať deťom ako veci fungujú. Nehovoriť v obrazoch – keby sme urobili toto, stane sa toto… Treba im to skutočne ukázať. To je zásadný rozdiel. Hodiny, na ktorých si učitelia vystačia s tabuľou, kriedou a nejakými príkladmi, to sú hodiny, ktorých sa zákonite deti v triede presýtia. Práve učitelia by mali byť prví, kto urobí hodiny fyziky pre deti krajšie, záživnejšie a obohatí ich experimentmi.
O Vašich hodinách je známe, že sú plné rôznych pokusov. To je ten prístup, ktorý terajšiu generáciu zaujme?
Nie len terajšiu generáciu. Ja som vždy mal rád na fyzike experimenty. Ale je fakt, že takáto explózia – teda, že experiment musí byť, tá začala pred nejakými 20 rokmi, zhruba v polovičke mojej učiteľskej kariéry. Skutočne treba deťom tie fyzikálne javy ukazovať a nezostať len pri frázach, čo by bolo, keby…
Nie ste známy len ako učiteľ, ale aj ako popularizátor fyziky. Ako sa zrodil nápad vytvoriť Centrum popularizácie fyziky v Martine?
Mám kolegu, volá sa Ivan Šabo a obaja máme radi experimenty. Pred 18 rokmi sme mali takú „predtuchu“, že učiteľov fyziky na základných školách bude v budúcnosti málo. Nuž a keď bude učiť fyziku niekto iný a nie fyzikár, tak experimenty nebude robiť nikdy v živote, lebo k tomu nemá vzťah. Tušili sme, že toto je to, čo bude školám chýbať v najbližších rokoch. A potvrdilo sa nám to. Pripraviť si experiment, vyskúšať si ho, či naozaj funguje, potom sa s ním postaviť pred žiakov, to naozaj nie je otázka 10-15 minút. Na to treba naozaj dôkladnú prípravu a to chce veľa času. A, žiaľ, učitelia fyziky na základných a stredných školách nemajú toľko voľného času, aby si takéto veci pripravovali. Preto nerobia experimenty a deti zostávajú len v teoretickej rovine vedomostí. A potom ich ten predmet nebaví…
Vaše Centrum popularizácie fyziky v Martine inšpirovalo aj našu spoločnosť a po jeho vzore sme podporili vznik ďalších dvoch takýchto centier na Slovensku. Jedno je v Michalovciach a druhé v Trnave. Čo sa v takomto centre odohráva?
U nás v Martine majú školy možnosť prísť k nám a my robíme s deťmi hodinu a pol čistého času experimenty, aké si povedia. Keď chcú elektrinu, tak elektrinu, keď magnetizmus, tak magnetizmus… a ukazujeme na experimentoch základné princípy fungovania prírody a života okolo nás.
Toto si vyžaduje veľkú dávku energie a nadšenia. Predpokladám, že Vaša práca je pre Vás zároveň aj koníčkom.
Experimenty vo fyzike sú naozaj môj koníček, poviem na rovinu. Človeka to obohacuje, keď niekto príde a pýta sa, ako je to možné, a vy mu to viete vysvetliť. A potom príde ten „aha moment“, teda to pochopí. Pre mňa je to krásne, keď takéto veci môžem zažívať. A je jedno, či je to v našom centre alebo na vyučovacej hodine. Dlhé roky si robím spätnú väzbu od žiakov. Na konci školského roka mi píšu názor na hodiny fyziky. A keď mi napíšu, že pochopili to, čo som im hovoril, tak to je pre mňa najkrajšia odozva.
Ďakujeme za rozhovor. Ak Vás zaujala myšlienka zážitkových hodín fyziky plných experimentov, odporúčame Vám navštíviť niektoré z Centier popularizácie fyziky. Nájdete ich v Martine, kde stretnete aj PaedDr. Jozefa Beňušku, PhD., v Michalovciach a v Trnave.