Keď sa povedia Čičmany, väčšina ľudí si vybaví originálne drevenice s bielou ornamentálnou výzdobou. Málokto tuší, že sa v tejto najvyššie položenej obci v Žilinskom kraji nachádzajú aj vzácne biotopy Rajeckej doliny.
Mokraď je síce neďaleko parkoviska pri vleku tamojšieho lyžiarskeho strediska, pre návštevníkov však bola v podstate neviditeľná. Keďže sa desiatky rokov neudržiavala, postupne zarastala vysokou trávou a trvácimi bylinami, strácala sa z nej voda, vzácne druhy rastlín a živočíchov a prestávala plniť svoju dôležitú úlohu pri reguláciu vodného režimu v oblasti.
Všetko to tento rok zmenil projekt – Význam čičmianskych mokradí pre ekosystém Rajeckej doliny, ktorý zastrešovala Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Rajecká dolina. Nápad revitalizácie nadchol tiež obec Čičmany a ochranárske združenie BROZ.
Zanedbaná lokalita opäť ožila
Ako prvé bolo potrebné pokosiť, pohrabať a vyniesť nakosenú biomasu z priestoru mokrade a jej okolia. Do tejto aktivity sa zapojilo množstvo nielen miestnych dobrovoľníkov. V minulosti ľudia podmáčané lúky a slatiny pravidelne kosili, pretože z nich využívali i menej kvalitné seno. Mnohé lokality sú však v súčasnosti opustené a nikto sa o ne nestará. Tým pádom sa tam hromadí biomasa, starina a konkurenčne slabšie a vzácne druhy z nich miznú.
„Mokrade sú vhodným biotopom pre vtáka chrapkáča poľného. Vyskytuje sa obmedzene na malom počte území a je viazaný na vodu. V lokalite Čičmian ho ochranári monitorujú, keďže je tu vo väčšom počte. Tiež sa tu nachádzajú chránené rastliny, napríklad žltohlav najvyšší, či vzácna orchidea so škvrnitými listami – vstavačovec májový,“ priblížila anorganička z Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy Zuzana Weberová.
Náučný chodník ponad mokraď
Po vyčistení územia sa vybudovali tri liahniská pre obojživelníkov. „Pomocou stroja sa jemným modelovaním a úpravou terénnu maximálne jeden meter do hĺbky vytvorili vhodné podmienky pre výskyt a rozmnožovanie obojživelníkov – žiab a mlokov,“ vysvetlila Zuzana Weberová. V Čičmanoch sa vyskytujú skokan hnedý, kunka žltobruchá a mlok vrchovský.
Projekt sa zavŕšil postavením náučného chodníka s drevenými vyhliadkovými mólami a informačnou tabuľou. Dve móla ponad mokraď s dĺžkou približne 25 metrov a oddychové miesta na sedenia umožnia návštevníkom bezprostredný kontakt s unikátnym prostredím bez poškodenia citlivých častí biotopu.
Na vybudovanie edukatívneho ekologického chodníka ponad mokrade prispela aj naša spoločnosť prostredníctvom Nadačného fondu SEPS v Nadácii Pontis.
Aký je ich význam
Podľa Zuzany Weberovej patria mokrade nielen na Slovensku, ale celosvetovo k najohrozenejším ekosystémom. Okrem zachovania biodiverzity chránia krajinu pred povodňami, absorbujú veľké množstvo vody a pomaly ju uvoľňujú, čím zároveň ochladzujú prostredie. Rastlinstvo mokradí vytvára veľa biomasy a popritom produkuje kyslík. Povrchová voda vsakuje do pôdy, obohacuje podzemné vody, ktoré sú zdrojom pitnej vody.
Čičmianska mokraď s rôznorodým terénom sa môže pochváliť výskytom biotopu európskeho významu Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach a biotopom národného významu Kr8 – Vŕbové kroviny stojatých vôd.
Ďalšie plány
OOCR Rajecká dolina chce naďalej pokračovať v realizácii prepojenia osvety – ochrany životného prostredia a vidieckeho turizmu v regióne Rajeckej doliny. V Čičmanoch išlo o prvú etapu veľkého projektu „Mokrade Rajeckej doliny“. V ďalšej fáze sa organizácia zameria na Šujské rašelinisko. Jeho tretiu časť naplánovali v Kunerade, kde je mokraď od 90. rokov minulého storočia prekrytá navozeným stavebným odpadom.