Sme deti doby, v ktorej sa svet automatizuje v podstatne väčšej miere, ako kedykoľvek predtým. Nástroje, ktoré nám uľahčujú život a posúvajú ho do vyššieho a vyššieho komfortu, sa stále rýchlejšie zdokonaľujú. Jedným z nich, veľmi významným, je umelá inteligencia. Verejnosť dnes diskutuje o tom, či nehrozí, že väčšine z nás časom zoberie prácu. Podľa odborníkov však otázka nestojí tak, či nás nahradí, ale či sa ju naučíme vo svojich profesiách využívať. Postupne sa stane nevyhnutnosťou vo všetkých firmách, ktoré chcú držať krok s konkurenciou vo svojom odbore. Umelá inteligencia dostáva priestor aj u nás v SEPS. Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) získal grant z Nadačného fondu Slovenská elektrizačná prenosová sústava v Nadácii Pontis na projekt „univerzálneho modelu pre predikciu činných strát v prenosovej sústave SR na báze umelej inteligencie (strojového učenia).“ Výskumníčku KInIT Vieru Rozinajovú sme oslovili, aby nám bližšie vysvetlila, o čom hovoríme, keď sa bavíme o umelej inteligencii.

Na akom princípe funguje umelá inteligencia? Čo to vlastne je?

Voľne povedané, umelá inteligencia (UI) je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá vývojom algoritmov a strojov vykazujúcich znaky inteligentného správania. Hovoríme teda o schopnosti počítačov riešiť úlohy takým spôsobom, že by sme to považovali za prejav inteligencie, keby to riešil človek. UI využíva poznatky z mnohých vedných odborov, ako sú informatika, matematika, logika, štatistika, lingvistika, či kognitívna veda.

Čím je odlišná od iných nástrojov, ktoré automatizujú svet?

Automatizáciu tu máme už pomerne dlhú dobu a zo začiatku išlo o vykonávanie jednoduchých monotónnych úloh, ktoré za nás robili stroje. Umelá inteligencia existuje už niekoľko desaťročí. Na začiatku to boli riešenia založené na reprezentácii znalostí ľudí, boli to tzv. expertné systémy. Napríklad medicínski experti spolu s IT ľuďmi vytvorili bázu vedomostí o antibiotikách, zosumarizovali sa poznatky o tom, kedy je ktoré antibiotikum najvhodnejšie a lekári mohli konzultovať s takto pripraveným „expertom. Súčasné prístupy sú založené na strojovom učení – teda do systému nevkladáme explicitné znalosti, ale dáme mu k dispozícii veľké množstvo dát. Z nich sa učí vzory, vzťahy a súvislosti, ktoré potom použije na riešenie úloh.

UI sa dokáže učiť sama. V akom zmysle, čo si máme pod tým predstaviť? Ide o nejaký podobný proces, ako u nás ľudí prebieha pri učení v mozgu – teda, disponuje niečím podobným, ako je u človeka mozog?

Ako sme už spomenuli, ide o získavanie znalostí z dát, teda máme k dispozícii mechanizmy, ktoré dokážu odhaliť vzory v dátach a tie potom zahrnúť do modelov, ktoré používame pre riešenie nových úloh. Dôležitou vlastnosťou takýchto systémov je schopnosť aktualizovať modely s pribúdajúcimi dátami, a tým sa vlastne kontinuálne učiť. Jedným z populárnych prístupov strojového učenia sú neurónové siete, ktoré sú inšpirované ľudským mozgom. Vznikli ako zjednodušená abstrakcia centrálnej nervovej sústavy človeka. Neurónovú sieť tvoria umelé neuróny a prepojenia medzi nimi. Tieto neuróny sú zoradené do vrstiev. Spočiatku bolo vrstiev menej a mali sme tzv. plytké neurónové siete, v súčasnosti sa pri niektorých aplikáciách s výhodou používa veľa vrstiev, preto sa takéto siete nazývajú hlboké a hovoríme o hlbokom učení.

Ako ju momentálne najčastejšie využívame v bežnom živote? Mohli by ste uviesť príklady, kde sa s ňou obyvateľ Slovenska bežne stretáva?

Väčšina z nás využíva umelú inteligenciu bez toho, aby si to vôbec uvedomila. Môže byť aplikovaná pri nakupovaní online, keď využívame personalizované odporúčania, alebo keď sa na našich cestách riadime podľa navigácie, keď nás mobil identifikuje pomocou rozpoznania tváre, keď používame automatizovaný preklad alebo rôznych inteligentných asistentov, keď používame antispamové filtre v e-mailoch, atď.

V medicíne je umelá inteligencia stále viac nápomocná pri diferenciálnej diagnostike chorôb, spracovaní rádiologických snímok alebo chirurgických zákrokoch.

Jej využitie vidíme aj v energetike – príkladom je predikcia spotreby alebo výroby elektrickej energie, ktorá je postavená na strojovom učení. Vieme, že aj malé zvýšenie presnosti predikcie môže pri nakupovaní energie znamenať veľkú úsporu. Navrhujú sa tiež riešenia smerujúce k efektívnejšiemu využitiu energie a zavádzaniu flexibility, ktorá je dnes dôležitou témou.

Aj keď si uvedomujeme, že umelá inteligencia je nástroj, nie bytosť, nemusíme sa obávať, že zmúdrie natoľko, aby si podrobila človeka?

Stále je to o tom, koľko právomoci umelej inteligencii zveríme. Podobne ako pri ostatných vynálezoch a inováciách,  ich využitie závisí od človeka. Možno ich využiť pre dobro, ale aj pre zlo. Všetky tie riešenia navrhuje a nasadzuje človek a ich využitie je na jeho zodpovednosti. Možno sa teda skôr treba zamyslieť nad tým, ako budú umelú inteligenciu využívať, prípadne zneužívať, ľudia.

Umelá inteligencia vystupuje aj v mnohých románoch. Často sa naučí rozmýšľať, cítiť a trebárs aj mať zmysel pre spravodlivosť. Vieme, že umelá inteligencia je v skutočnosti schopná sa ďalej učiť. Vidíte možnosti ďalšieho vývoja umelej inteligencie v oblasti premýšľania, emócií a zmyslu pre spravodlivosť?

Stroje nie sú schopné premýšľať ani mať emócie. Ak používajú emotívne vyjadrenia, je to tým, že sa model učil na dátach, ktoré takéto vyjadrenia obsahovali. Rovnako si zatiaľ ťažko predstaviť systém umelej inteligencie, ktorý by dokázal pocítiť krivdu a na základe tohto pocitu by konal. Snahou vedcov a vývojárov je, samozrejme, do systémov zahrnúť princípy spravodlivosti a nastaviť aplikácie tak, aby sa podľa nich riadili, ale pre počítač to budú presne rovnaké dáta ako napríklad cestovný poriadok vlakov.

Pre nás, ktorí s UI nepracujeme, stále prichádzajú nejaké šokujúce, nečakané prekvapenia, napríklad, že si s ňou už môžeme aj podebatovať na akúkoľvek tému, že dokáže zmaturovať – tuším na dvojku, ap. Dokáže ešte vás na tomto poli niečo prekvapiť, spomenuli by ste si na niečo aktuálne, alebo sa táto oblasť vyvíja viac-menej predvídateľne?

Z môjho pohľadu nejde ani tak o nečakané prekvapenia z pohľadu výskumu, ako skôr o rýchle zavedenie týchto technológií do bežného života ľudí. Ako hovoríte, nedávno predstavený jazykový model Chat-GPT dokáže s ľuďmi komunikovať takmer na akúkoľvek tému, v čom je jeho sila. Hoci sa javí ako novinka, vo vedeckom svete nejde o prevratný vynález – tento model bol vymyslený pred desiatimi rokmi a zdokonalený v roku 2017. Napriek tomu sa momentálne javí ako prelomový bod v používaní umelej inteligencie a veľmi pravdepodobne spôsobí zásadnú zmenu v našej komunikácii s počítačmi. Ľudia ho používajú nielen na zábavu, ale aj v práci. Môžeme očakávať integrovanie takýchto modelov do internetových prehliadačov, čo bude mať veľký vplyv na mnohé oblasti, ako sú vzdelávanie, marketing, atď. Začalo sa už pracovať aj na špecializovaných chatbotoch (aplikáciach na online konverzáciu s ľuďmi) pre rôzne oblasti, ako sú právo alebo medicína.

Ďalšia oblasť, kde môžeme očakávať razantný zásah do života, sú autonómne autá. Čoraz viac sa hovorí o ich zaradení do reálnej premávky.

Umelá inteligencia už za nás dokáže vykonávať aj duševnú prácu a bude sa v tom stále viac zdokonaľovať. Nehrozí, že časom mentálne zlenivieme?

Niektoré zručnosti budeme zrejme postupne strácať – už dnes vidíme, že vďaka kalkulačkám nie sme takí dobrí v násobení či delení veľkých čísel, vďaka navigácii sme možno menej zruční v hľadaní v mapách. Nakoniec, aj vďaka autám sme ako ľudstvo dosť zleniveli. Takéto dôsledky prináša technologický pokrok ako taký a nám možno dovolí sústrediť sa na dôležitejšie veci.

Môžeme sa stať aj menej tvoriví – Chat-GPT vie napísať slohové úlohy za študentov, vytvoriť báseň, vyriešiť matematické úlohy, napísať kus kódu namiesto programátora, či vysvetliť rôzne fyzikálne javy. Je ale nutné preverovať jeho výstupy, lebo niekedy generuje fabulácie či nepravdivé tvrdenia. Zatiaľ teda stále platí, že umelá inteligencia je v role asistenta, ktorý nám môže výrazne pomáhať a zvýšiť efektivitu práce, ale konečné slovo pri rozhodnutiach by malo ostať na človeku.

Adriana Komorníková

 

Chat-GPT sme otestovali, či má prehľad aj v oblasti elektroenergetiky:

Naša otázka:

Má elektrina budúcnosť?

Odpoveď UI:

Elektrina určite bude zohrávať dôležitú úlohu v budúcnosti, pretože je čistou a obnoviteľnou formou energie, ktorá môže byť vyrábaná z rôznych zdrojov ako napríklad slnečného žiarenia, vetra, vody, biomasy a jadrovej energie.

Elektrina je tiež dôležitá pre rôzne aplikácie, od osvetlenia a klimatizácie domov a kancelárií až po výrobu a prevádzku elektromobilov a inteligentných zariadení.

Okrem toho, že je elektrina obnoviteľnou a čistou formou energie, jej využitie má tiež potenciál znížiť závislosť na fosílnych palivách a tým aj emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu.

Avšak, aby sme mohli plne využiť potenciál elektrickej energie, budeme potrebovať aj lepšie a efektívnejšie technológie na jej skladovanie a distribúciu. Navyše, v niektorých oblastiach sveta ešte stále existujú výzvy, ktoré bránia využívaniu elektriny ako hlavnej formy energie, ako je napríklad nedostatok infraštruktúry a finančných prostriedkov.