Aktuálne aj očakávané zmeny v oblasti elektroenergetiky sa vo veľkej miere premietajú do práce kolegov úseku SED a obchodu. V tomto náročnom období rozbehli nové projekty v oblasti rozvoja medzinárodného trhu s elektrinou. Podporné služby na rok 2023 sa prvýkrát obstarávajú podľa nových, zložitejších pravidiel. Pred rokom pribudla aj agenda spojená s núdzovým pripojením Ukrajiny a Moldavska do elektrizačnej siete kontinentálnej Európy. O tom, ako sú kolegovia spokojní s výsledkami a aké výzvy ich čakajú v najbližšom čase sa rozprávame s vrchnou riaditeľkou úseku SED a obchodu Silviou Čuntalovou.

Už dlhšie ako rok trvá núdzové pripojenie Ukrajiny a Moldavska do elektrizačnej siete kontinentálnej Európy. Zaznamenali ste za ten čas nejaké vážnejšie situácie, ktoré vás prekvapili?

Napriek tomu, že na území Ukrajiny je vojensky napadnutá infraštruktúra, sústava funguje. Čo sa týka prevádzky, nezaznamenali sme vážnejšie problémy ani mimoriadne situácie. Synchrónne prepojenie funguje v režime, v ktorom bolo pred rokom spustené.

Akú záťaž pre náš dispečing toto pripojenie predstavuje?

Nezaznamenali sme významné odchýlky z hľadiska frekvencie, len minimálne, ktoré sa vyregulovali v rámci synchrónnej zóny. Ukrajina musí pracovať na obnovovaní infraštruktúry, aby zabezpečila dodávku odberateľom. Zároveň, pokiaľ vzniknú poruchy, výpadky v prenosovej sústave, alebo sa výrazne znižuje jej zaťaženie, ukrajinskí kolegovia nás ako priamych susedov informujú, aké sú dôvody.

Zároveň sa pracuje na tom, aby sa aj na strane Ukrajiny dali realizovať povinnosti, ktoré musia spĺňať všetky synchrónne prepojené prenosové sústavy. Ide o zdieľanie prevádzkových  informácií, poskytovanie vstupných dát pre koordinované bezpečnostné výpočty, informácií o technických profiloch a výstupov z  modelov siete. Rozmerovo aj výkonovo sa ku kontinentálnej Európe pripojila veľká časť  elektrizačnej sústavy. Výkonové zaťaženie ukrajinskej prenosovej sústavy predstavovalo výšku 24 GW, ktoré v súčasnosti je na úrovni cca 12 GW, pričom naša sústava mala maximálne zaťaženie za február 2023 cca 4 GW.

S Ukrajinou máme jedno 400 kV cezhraničné prepojenie Mukačevo – Veľké Kapušany. Je v prevádzke a je permanentne monitorované, ako aj všetky ostatné prenosové vedenia. Na zabezpečovanie spoľahlivej a efektívnej prevádzky synchrónnej oblasti kontinentálnej Európy dozerá Regionálna skupina kontinentálnej Európy – RGCE, ktorej členmi sú zástupcovia prevádzkovateľov prenosových sústav.  V rámci RGCE sú vytvorené pracovné skupiny, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti. Napríklad na doplnenie chýbajúcich opatrení, ktoré sú spojené plnením podmienok podľa „Connection Agreements“ a „Catalogues of Measures“, a na ostatné témy súvisiace  so synchronizáciou ukrajinskej sústavy. Ďalšie pracovné skupiny sa zase zaoberajú obchodno-technickými otázkami, to znamená, aké opatrenia ešte treba urobiť na strane Ukrajiny z hľadiska stability sústavy.

Máme pre Ukrajinu otvorený trh s elektrinou?

Na slovensko-ukrajinskom profile prebiehajú obchodné aktivity, avšak len v dennom režime. Na strane Ukrajiny sa realizuje na  komerčnej úrovni import elektriny do Ukrajiny, ktorý sa obnovil koncom minulého roka. Tým, že na začiatku tohto roka výraznejšie klesli ceny na dennom trhu, ukrajinské subjekty nakupovali elektrinu na pokrytie deficitu v zimných mesiacoch aj na Slovensku. Vývoz elektriny smerom na Ukrajinu je však obmedzený výškou kapacity, ktorá je koordinovaná naprieč celým profilom (PL, SK, HU, RO/UA, MOLD) v rámci združenia ENTSO-E. Po dohode všetkých strán je to v súčasnosti na úrovni 500 MW na deň. Pre nás ide o limit vedenia, preto o ďalšom navýšení v súčasnosti neuvažujeme. Ďalšie navýšenia obchodných kapacít, ktoré požadovala ukrajinská strana, sa rieši pozdĺž celého profilu a na ostatných hraniciach s Ukrajinou.

V akom režime obchodujeme s Ukrajinou?

Aktuálne prebieha iba jednostranná denná aukcia cezhraničných kapacít pre smer importu na Ukrajinu, ktorú organizuje samostatne slovenská aj ukrajinská strana. To znamená, že obchodník si ju musí zabezpečiť na obidvoch stranách profilu. Na Ukrajine je vojnový stav, preto, z hľadiska opatrnosti, zatiaľ využívame tento denný režim.

Čo vám ešte pribudlo v náplni práce v súvislosti s Ukrajinou?

Napríklad z hľadiska prevádzky a predchádzania núdzových stavov riešime otázku havarijnej výpomoci. A to na bilaterálnej rovine, kde ešte dolaďujeme zmluvné podmienky. Zároveň sme súčasťou  multilaterálnej dohody  prevádzkovateľov prenosových sústav, kde zabezpečíme prípadný tranzit havarijnej dodávky elektriny na Ukrajinu, ak by táto situácia nastala. Na multilaterálnej úrovni teda poskytneme súčinnosť, ale sústreďujeme sa predovšetkým na prípravu bilaterálnej dohody, ktorá je v štádiu pripomienkovania. Tým, že Ukrajina patrí medzi krajiny mimo eurozóny a je tam vojnový režim, musíme doriešiť napríklad aj otázky doručovania dokladov, colné a daňové náležitosti, a aj  administratívne spracovanie je podstatne zložitejšie. Nezápasíme s tým len v SEPS, ale v celom ENTSO-E, ktoré sa snaží ukrajinského prevádzkovateľa prenosovej sústavy Ukrenergo všemožne podporovať. Chápeme ich pozíciu, zároveň však musíme byť obozretní, aby bezpečnosť našej sústavy bola dodržaná a nevyskytli sa problémy v našej regulačnej oblasti, resp. aby sa nepreniesli do ďalších častí kontinentálnej Európy.

Koncom minulého roka ste sfinalizovali obstaranie podporných služieb na aktuálny rok v ročnom výberovom konaní. Situácia bola celkom iná ako v rokoch predošlých, najmä kvôli nepomerne vyšším cenám vstupných komodít a novým legislatívnym požiadavkám v tejto oblasti. Ako ste sa s týmito zmenami vyrovnali?

Situácia naozaj nebola jednoduchá. Nikto nevedel predvídať, ako sa budú vyvíjať ceny elektriny. Keď v auguste na burze EEX bola atakovaná hranica 1000 eur, začali sa robiť opatrenia, ktoré nie sú štandardné. Zároveň sa hľadal spôsob, ako riešiť otázku zásobovania plynom, ktorý tiež využívajú zdroje podporných služieb. V ich prípade ide naviac o  zariadenia, ktoré sú rýchle a pre sústavu veľmi potrebné. Po zvážení situácie sme sa rozhodli vyhlásiť výberové konanie na rok 2023, napriek tomu, že nebola ešte známa regulovaná cena. Išlo teda o princíp voľného trhu, poskytovatelia dávali cenové ponuky a na základe cenového rebríčka sme sa snažili zabezpečiť časť potrebného objemu podporných služieb na ďalší rok.

Tento rok je zároveň špecifický v tom, že musíme spĺňať parametre, čo sa týka pomeru nákupu podporných služieb v dlhodobých a krátkodobých kontraktoch. Z krátkodobých kontraktov a denného nákupu treba podľa novej legislatívy pokryť 30 % celkového požadovaného výkonu, počnúc týmto rokom. Denný nákup preto oproti tomu minulému roku beží v omnoho väčšom rozsahu, 7 dní v týždni. Touto zmenou prechádzajú aj poskytovatelia podporných služieb, ktorí idú  do denných výberových konaní. Šestnásť subjektov sa v súčasnosti zúčastňuje na spomínaných výberových konaniach, ktoré denne organizujeme a vyhodnocujeme. Týmto spôsobom dokupujeme zhruba 30-35 % podporných služieb, ostatné sme nakúpili v ročnom tendri.

K poskytovateľom podporných služieb po prvý raz v slovenskej histórii pribudlo batériové úložisko.

V súčasnosti už dve spoločnosti poskytujú regulačný výkon z batérie, pričom prvé miesto patrí spoločnosti Greenbat, s. r. o., ktorá  nám podporné služby  poskytuje z dvoch bateriek. Máme aj ďalších troch záujemcov s touto technológiu. Požiadali už o postup predbežného schválenia poskytovania podporných služieb. Ten je potrebné absolvovať z hľadiska technických parametrov, zapojenia, certifikácie a komunikácie s dispečingom podľa štandardných postupov, ktoré sú uvedené v Prevádzkovom poriadku. Predpokladáme, že v ďalšom tendri sa budú aj títo noví poskytovatelia uchádzať o poskytovanie podporných služieb na rok 2024.

Aká je výhoda batériového úložiska pri takomto type služby?

Ide o finančne menej náročnú technológiu v porovnaní napríklad s veľkými zdrojmi, ako sú kogeneračné zdroje, atď. Batéria nie je obmedzovaná cenou plynu. Prevádzkové náklady pri efektívnom využívaní lacnejšej energie na dobíjanie však nie sú také vysoké ako u iných zdrojov, ktoré poskytujú primárnu reguláciu. Mám na mysli točivé zdroje, ako sú teplárenské zdroje alebo zdroje využívajúce čierne uhlie, napríklad Vojany.

Z celkového požadovaného objemu podporných služieb je na rok 2023 zabezpečených 62 %. Zvyšok obstarávame formou denných, resp. krátkodobých (mesačných) výberových konaní, ako sme už spomenuli. Ako sa vám tento systém osvedčil, ako sa vám podarilo naň naskočiť? Darí sa napĺňať tieto objemy?

Pred nami je v tomto smere ešte dlhá cesta. Postupne nastavujeme komunikáciu s poskytovateľmi podporných služieb. Snažíme sa im umožniť, aby všetci videli požiadavky, aby mali informácie pri prevodoch a zároveň pripravujeme riešenie, aby mali k dispozícii aj ceny výsledkov nákupu podporných služieb, inými slovami, otvárame pre nich naše obchodné knihy. Snažíme sa o vyššiu transparentnosť súťaže, aby mali účastníci jej komplexný obraz, ako sa trh s podpornými službami postupne transformuje. Prihliadame aj na to, aby aj potenciálni noví poskytovatelia mali informácie, čo to znamená byť účastníkom ročného tendra, čo to znamená byť účastníkom mesačného tendra, aké sú zhruba ceny. A o to isté nám ide pri dennom nákupe. Budeme sa snažiť informácie o cenách a o tom, ako sa nám darí nakupovať, zverejňovať, a tým pádom vytvárať podmienky pre súťaž na férovom princípe.

Čo sa týka objemov služieb, v drvivej väčšine sme boli úspešní. Len pri jednej službe, sekundárnej regulácii aFRR, máme nedokupy, ktoré však kompenzujeme inými službami. Dokupujeme služby – osobitné produkty, ktoré vieme použiť, alebo služby, ktoré poskytuje viac subjektov. Čiže v dennom nákupe sa nám darí dokupovať tak, ako máme nastavené požiadavky na regulačné výkony.

Zdá sa vám súčasný systém dobrý?

V predchádzajúcich rokoch pri dlhodobých kontraktoch mal každý istotu a celý proces bol menej prácny. Pre nás je to situácia, ktorú priniesol trh a vyžiadala si ju nová legislatíva. Je to obchodná príležitosť pre výrobcov, resp. dodávateľov energií, rozhodujú sa, či a ako využijú svoj potenciál. Čiže energiu poskytnú buď formou silovej elektriny, alebo si tým riešia odchýlku, alebo idú do podporných služieb. Je to flexibilnejší systém. Ja osobne si myslím, že denný nákup pomôže rozhýbať trh s regulačnými službami. A chystáme aj ďalšie novinky. Pracujeme na pripojení do európskych platforiem MARI a PICASSO, a zároveň sme sa stali v marci pozorovateľmi pre platformu FCRC a po pripojení v budúcom roku sa bude realizovať ešte aj nákup regulačnej elektriny v rámci dňa.

Rozšíri sa konkurencia na trhu po pripojení k európskym platformám na výmenu regulačných služieb MARI a PICASSO?

Z hľadiska regulačného výkonu určite áno, prvé skúsenosti už majú naši kolegovia v Čechách. Pre naše subjekty to bude príležitosť poskytovať regulačný výkon a zdieľať ho pre iné krajiny, v ktorých bude dopyt. Zároveň to pre nás znamená, že budeme musieť zapracovať na všetkých implementáciách, ktoré sa týkajú úprav našich systémov. Bez toho by sme nevedeli s platformou komunikovať, nevedeli by sme aktivovať danú podpornú službu, vyhodnotiť jej dodanie a vyriešiť platbu.

Minulý rok ste urobili veľký posun v spomenutých prípravách.

Zrealizovali sa technické špecifikácie pre úpravy IT systémov a máme vysúťažených dodávateľov týchto úprav. Teraz riešime legislatívne záležitosti, ktoré sa týkajú prevádzkového poriadku a technických podmienok, ako aj zmluvné veci. Čaká nás ešte veľa práce, a je to už vlastne finalizovanie obchodnej logiky pre zadávanie ponúk, ich zoradenie do lokálneho rebríčka, ale aj vyhodnotenia kvality poskytnutej služby. Mala byť pripravená do leta tohto roka tak, aby sme vedeli informovať trh a mali pripravené postupy na verejnú konzultáciu a pripomienkovanie s účastníkmi trhu. Po splnení všetkých povinností by sme mali prejsť koncom roka do fázy testovania a na ďalší rok v júni by sme mali byť pripravení pripojiť sa k platforme PICASSO a v júli k MARI.

V čom spočíva fáza testovania?

Preverenie pripravenosti lokálneho riešenia, to znamená úpravy riadiaceho a obchodného systému SEPS, a komunikácie s centrálnymi platformami. Po prihlásení sa na testovanie nám zo strany platforiem potvrdia zaslanie testovacích scenárov a termín, aby sme boli v poradí a v harmonograme spolu s ďalšími prevádzkovateľmi prenosových sústav. Pôjde o testovanie na medzinárodnej aj národnej úrovni – nielen s platformou, ale aj s účastníkmi trhu, ktorí budú regulačnú elektrinu na Slovensku poskytovať.

Obchodovanie je u nás zabezpečované cez systém Damas Energy, ako je pripravený na nové trhové mechanizmy?

Minulý rok prebiehal technologický upgrade obchodného systému, bez čoho by sme nové projekty súvisiace s prepájaním trhov nevedeli realizovať. Následne sme v júni  zaviedli Flow-Based metódu obchodovania s elektrinou, kde cez spoločné platformy komunikujeme aj s operátormi trhu, aj s burzami. V novembri sme spustili XBID, kde sa obchodné výmeny robia v 15-minútovom obchodnom intervale. Toto všetko je už implementované a zabezpečované cez obchodný systém Damas Energy.

V čom sú tieto novinky v obchodovaní s elektrinou prínosom?

Pre slovenský denný trh s elektrinou, ktorý prevádzkuje operátor krátkodobého trhu OKTE, znamenajú rozšírenie nielen o vnútrodenný trh, ale aj o 15-minútové intervaly. Likvidita ponúk je teda oveľa vyššia. Je to príležitosť v prvom rade pre obchodníkov s elektrinou vyrovnávať si svoje obchodné pozície v krátkych intervaloch cez prepojený európsky trh s elektrinou.

Má to aj nejaký vplyv na ceny elektriny?

Minulý rok bol avizovaný nábeh tretieho bloku Mochoviec (inštalovaný výkon 471MW), čo sa však udialo až začiatkom tohto roka. Zároveň z dôvodu poruchy mali dlhodobý výpadok Malženice (inštalovaný výkon 436 MW), ktoré nabehli  v marci po skoro ročnej odstávke. Mochovce tiež postupne nabiehajú, sledujeme ich postupné uvádzanie do prevádzky. Tento výkon už pribudol v sústave, stávame sa exportnými a import sa znižuje.

Situácia na trhoch v Európe sa upokojila, cena elektriny postupne klesá (116 €/MWh 03/2023), čo ovplyvňuje v prvom rade cena plynu, ktorá tiež klesla, v marci tohto roka na úroveň 52 €/MWh. Tým, že ceny postupne klesli, aj cenové rozdiely sa medzi jednotlivými trhmi zmenšujú a príležitosti pre obchodovanie sa budú ťažšie hľadať. Je otázka času, akým spôsobom sa obchodníci k tomu postavia. Otvorenie sa trhu zároveň prináša nových hráčov, ktorí využívajú IT sofistikované nástroje pre hľadanie tých najlepších možností na krátkodobých trhoch.

A úlohu zohráva aj nový fenomén – metóda Flow-Based, ktorá sa dlho vyvíjala a ktorá využíva fyzikálne toky. Má zabezpečiť väčšiu harmonizáciu vstupných dát pre výpočet cezhraničných kapacít pre Core región a zlepšiť koordináciu požiadaviek a potrieb prevádzkovateľov prenosových sústav na základe spoločnej metodiky. V tomto modeli už žiaden prevádzkovateľ prenosovej sústavy jednostranne neovplyvní veľkosť pridelenej cezhraničnej kapacity. Je to systém, ktorý má prispieť k efektívnejšiemu využitiu  prenosových sústav. Všetky cezhraničné výmeny v Core regióne sú prepojené a približujú obchodné toky fyzickým. Pomocou matematického modelu sa počíta veľmi sofistikovane, koľko elektriny je možné preniesť cez hranice. Túto kapacitu na trhu si v tomto prípade obchodníci zabezpečujú už finančne, nie fyzicky. Čiže finančne si môžu „zahedžovať“ – zabezpečiť – kapacitu a potom obchodovať. Je to ďalší nástroj rozvoja trhu, ktorý umožňuje jednoduchšie obchodovanie s elektrinou ako komoditou v rámci Core regiónu na základe rovnakých pravidiel a zároveň sa uskutočňuje cez spoločné platformy.

Všetky implementované projekty a rozbehnuté prípravy na pripojenie do medzinárodných platforiem si vyžiadali výrazné úsilie kolegov z dispečingu a obchodu, ako aj ďalších našich kolegov naprieč spoločnosťou. Ako prebiehala spolupráca v rámci našej firmy?

Pri projektoch, ktoré sme implementovali, či už Flow-Based, alebo XBID, alebo pripravované MARI a PICASSO, sme potrebovali a potrebujeme veľkú podporu z úseku ICT. Bez kolegov, ktorí majú na starosti systémy RIS, MES a Damas by sme tieto zmeny nedokázali urobiť a implementovať. Aj vďaka nim sme zvládli dodržať nastavené harmonogramy zmien bez väčších posunov. Zároveň sme dokázali okolitým krajinám a prevádzkovateľom prenosových sústav, že sme spoľahliví, plníme si záväzky a sme platnou súčasťou otvoreného trhu.

Na druhej strane, ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy sme zabezpečovali bezpečnosť sústavy a spoľahlivé dodávky elektriny, aj keď minulý rok to bolo dosť náročné. Vzhľadom na to, že v Európe nebolo dostatok výkonu, ceny narástli na vysokú úroveň a niektorí poskytovatelia podporných služieb si nedokázali splniť svoje záväzky. Prevádzka bola zabezpečená aj vďaka kolegom, ktorí pracovali na tom, aby sme mali vždy zabezpečený regulačný výkon. Snažili sa riešiť predikcie sústavy tak, aby sme sa vedeli pripraviť na situácie, ktoré nastali.

Rovnako dôležitá je údržba sústavy. Dodržiavali sa vypínacie plány tak, ako bolo dohodnuté, všetky opatrenia, ktoré prevádzka realizovala, boli koordinované a práce boli vykonané načas. Zabezpečenie prevádzky na požadovanej úrovni a skutočnosť, že sa nevyskytla  žiadna mimoriadna situácia, boli tiež veľmi nápomocné. A našu pripravenosť potvrdil aj reálny test stavu núdze, tzv. skúška štartu z tmy, dňa 14. 5. 2022, kedy sme simulovali masívny výpadok elektriny v západnej časti SR.

Samozrejme, zároveň nás podporovali a spolupracovali s nami aj kolegovia z úsekov 4000 a 5000, aby sme zvládli aj všetky záležitosti týkajúce sa finančných otázok a podmienok uvedených v zmluve.

Chcem sa poďakovať za výbornú spoluprácu nielen svojim priamym kolegom, ale aj kolegyniam a kolegom  z iných úsekov, ktorí nám boli nápomocní. Aj vďaka nim sa nám podarilo prezentovať našu spoločnosť SEPS ako spoľahlivého partnera, ktorý dokáže plniť záväzky.

Zhovárala sa Adriana Komorníková